Kam z Bratislavy za prírodou - Roštún v jarnom šate

Autor: Leonard Malacký | 26.4.2020 o 19:12 | Karma článku: 6,32 | Prečítané:  1970x

Malé Karpaty núkajú množstvo príležitostí na túlanie lesmi alebo zdolávanie vrcholov. Obľúbenými zostávajú vrcholy výškou prekonávajúce 700 metrov. Jedným z nich je Roštún v názvosloví domácich alebo oficiálne Vápenná z máp.

Roštún je čoraz častejšie používaný názov pre Vápennú s výškou 752 m.n.m. V iných pohoriach Slovenska by zostal bez povšimnutia no v Malých Karpatoch patrí medzi niekoľko TOP 700 metrových vrcholov. Je to vlastne dlhý natiahnutý hrebeň zo strany Záhoria zalesnený, zo strany hlbokých lesov skalnatý.

Výhodou 700 m malokarpatských vrcholov je, že sú ľahko dostupné. Výstupová trasa je krátka ale za to prevýšenie náročné, skrátka sa nedá oklamať. Rovnako je tomu aj v prípade Roštúnu. Výstup na vrchol zo Sološnice alebo z Plaveckého Podhradia si treba zaslúžiť. Je tu však viac možností pre tých zdatnejších buď hrebeňom cez Klokoč od Plaveckého Mikuláša alebo hlbokými lesmi z Dolian alebo Častej. Dlhým vrcholovým hrebeňom vedie známa červená značka Devín - Dukla.

Výnimočne priaznivé jarné počasie, apríl aký tu asi ešte nebol, umožňujú túlanie po horách v čase, keď sa stromy konečne zazelenajú do najčerstvejších farieb.

Prvé výhľady z výstupovej trasy od Sološnice pod bralami Malej Vápennej. 

Výstupové trasy zo Sološnice a z Plaveckého Podhradia sú po dlhom hrebeni vedené lesom vo svahu bez výhľadov. Je to z dôvodu ochrany kveteny na skalnatom hrebeni. Červená značka - hrebeňovka smerom na Klokoč je vedená náročnejším skalnatým terénom. 

Záverečné stúpanie zo všetkých strán sa zdá nekonečné. "Veď už to ti niekde musí byť". Samotný vrchol ako keby sa objavil z ničoho-nič. To, že sme na vrchole prezrádza betónový pilier, ktorý tu je asi odnepamäti. Nepohodlný krátky rebrík a malá plošinka sú miesta, kam sa musí dostať každý z pokoriteľov Roštúna. Odmenou za náročný výstup je však nádherný výhľad. Nikomu nevadí, že nie je kruhový. Málokto si to všimne. Zo to sú vidieť hlboké malokarpatské lesy s množstvom dolín a bočných hrebeňov a vrcholov.

Dominantným vrcholom ako by oproti je dvojvrchol Jelenec - Geldek. Je umiestnený akoby uprostred lesov.

Obľúbeným pokračovaním je prechod na nie až tak ďaleký Klokoč. Zatrávnená časť hlavného hrebeňa s nevysokým kužeľovým vrcholom. Obľúbené miesto na slnenie a oddych uprostred hôr. Prechodom cez Klokoč a Amonovú lúku je možné spraviť krajinársky veľmi hodnotný okruh z Plaveckého Podhradia. Ten je však lepšie absolvovať v opačnom smere s vyvrcholením na Roštúne.

Hlboké lesy pohľadom z Roštúna sa zdajú nezdolateľné. Opak je pravdou. Lesmi vedie niekoľko značkovaných chodníkov a doliny sú navštevované cyklistami. V lesoch je množstvo lúk. Medzi najkrajšie patrí Kolovrátok pod hrebeňovým vrcholom Roštúna alebo Holint pod Jelencom. Tieto lúky majú ozajstné čaro a stojí za námahu prekonať k ním dlhú cestu. 

 Na lúkach sú pozostatky starých stromov, ktoré práve teraz na jar, priťahujú svojou krásou.

Nuž čo povedať na záver. Po návrate z Roštúna si poviete "Určite sa tam ešte vrátime."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Masívny výbuch v Bejrúte zranil tisíce ľudí, hlásia najmenej 50 obetí

Explóziu zrejme spôsobili obrovské množstvá dusičnanu amónneho skladované v prístave.


Už ste čítali?