Za čarom tatranských štítov pod Jastrabiu vežu

Autor: Leonard Malacký | 19.8.2019 o 17:06 | (upravené 20.8.2019 o 17:58) Karma článku: 1,37 | Prečítané:  461x

Jastrabia veža je krásavica. Vybrať sa na Brnčalku za Jastrabou vežou stáva čoraz viac obľúbenejšou voľbou. Chata na Zelenom plese je schovaná v určite najdramatickejšom závere z prístupných tatranských dolín..

 

Chata pri Zelenom plese, ktorej zostal zľudovelý názov Brnčalka patrila kedysi predovšetkým horolezcami a zdatnými turistami. Príčinou bola dlhá prístupová trasa. Neskrátila sa. Aj teraz tá najľahšia je  uvádzaná v turistických sprievodcoch 3 hodiny. Tie cez Veľkú Svišťovku alebo od  Bieleho plesa sú buď dlhšie alebo náročnejšie.

Pre väčšinu návštevníkov je východzím miestom Biela voda. Nachádza sa na hlavnej ceste vedúcej z Tatranskej Lomnice do ždiaru, kúsok za Tatranskými Matliarmi. Je to vlastne parkovisko pri vyústení lesnej cesty vedúcej k Brnčalke. V letných dňoch parkovisko nestačí svojou kapacitou a celá hlavná cesta je lemovaná parkujúcimi autami. Je tu zástavka autobusov. Je tu živo aj v nočných hodinách. O "nočný ruch" sa starajú predovšetkým horolezci, ktorí sem prichádzajú alebo sa vracajú z výstupov. Aj na ceste na Brnčalovú chatu nie je problém stretnúť niekoho uprostred noci.

Krajinársky veľmi hodnotný je začiatok v Tatranských Matliaroch. Úzky chodníček prechádza cez mladý les s výhľadmi na kopce, ktoré bude treba obísť. 

Chodníček z Tatranských Matliarov vyústi do širokej lesnej cesta, ktorá hlavnou diaľnicou zaplnenou návštevníkmi idúcich od Bielej vody. Tu už stretáte všetky kategórie. Od dôchodcov utierajúcich si pot, rodičov s ratolesťami od najútlejšieho veku až po športovo založených, pre ktorých je cesta na chatu len nevyhnutným zlom pred ich náročnými výstupmi.

Dlhá, pre mnohých cesta nemajúca konca. Určite najlepší liek je rýchla chôdza s cieľom skrátiť čas. Na to však treba mať predovšetkým kondíciu. Vyslobodením sú začínajúce úseky s výhľadmi na okolité vrcholy. V letnom období sú to kvety, ktoré znásobujú krásu prostredia. Fialová dominuje.

Po "nekonečnom" šliapaní cesta naberá smer do záveru doliny. Les redne, stúpanie nie je vôbec náročné. Objavujú sa mohutné tatranské štíty v plnej kráse.

Stromy pomaly rednú a zostáva kosodrevina. V zákrutách chodníka sa objavuje chata. Zdá sa akoby na dosah. Skutočne to netrvá už veľa času a pred vami je Zelené pleso obklopené tatranskými velikánmi.

Zelené pleso sa objaví keď už ste tesne pri chate. Tu sa každý zastaví a rozhliadne sa po panoráme záveru doliny. Týmto pohľadom sa nedá odolať. Tí unavení zamieria do chaty na občerstvenie a zasýtenie. Výber je slušný, obsluha zvyknutá na nápor návštevníkov. Dobre zorganizované objednávanie, výdaj a odkladanie použitých pohárov a riadu. Sýte, neoklamané jedlá hodnotne dodajú silu k výstupom alebo k schádzaniu dolu.

Na chate nebola slovenčina v prevahe. Bolo počuť tradične češtinu, poľštinu a prekvapujúco veľa maďarčiny. A neboli to len výletníci. Na prekvapenie po maďarsky rozprávalo veľa mladých ľudí slušne vybavených pre horský beh. 

Chata býva často základňou športových aktivít rôznych podujatí a pretekov. Tento víkend to bol horský beh Tatranská Šelma ULTRA 2019. Trasa vedená od Troch studničiek po tatranskej magistrále až do Ždiaru do Belianskych Tatier. Vzdialenosť 50 km pri prevýšení cez 3000 m  Na Brnčalke bol kontrolný bod s občerstvením. V rovnakom termíne sa konali preteky v boulderingu, čo je lezenie bez istenia na malých náročných stienkach. Celý týždeň bola chata beznádejne obsadená. Konal sa horolezecký týždeň JAMES..Stretajú sa tu športovo založený členovia oddielov z celej strednej Európy.

Od chaty je možný obľúbený výstup na Jahňací štít. Je to posledný vrchol v hrebeni Vysoký Tatier. Poskytuje kruhový výhľad na štíty v hrebeni Vysokých Tatier s výškou nad 2600 m. Väčšia časť panorámy je pohľad do diaľok o Poľska, cez známe Pieniny, Levočské vrchy, v diaľke Čergov, východnú časť rozložitého Slovenského Rudohoria so Slovenským rajom. V kotlinách sú to mestá (Poprad. Kežmarok) a množstvo väčších či menších obci roztrúsených doslova ako na mape.

Aby návšteva chaty nebol len nudný výstup a zostup od parkoviska na Bielom Potoku je vhodné robiť prechody. Veľmi zaujímavá je kombinácia vyvezenia sa lanovkou na Skalnaté pleso. Získa sa pre mnohých prepotrebná výška. Od Skalnatého plesa po krátkom stúpaní je chodník vedený takmer po vrstevnici. Dostáva sa na Veľkú Svišťovku, kde sa otvorí pohľad do doliny Zeleného plesa. Nasleduje strmý zostup vedený serpentínami.

Ďalšou možnosťou je prechod k Bielemu plesu. Tam je viacero možností. Zísť na parkovisko k Bielej vode. Teraz je chodník čiastočne uzatvorený kvôli lesnej kalamite. Je nahradený obchádzkovou trasou, Iná možnosť je prechod cez k chate Plesnivec alebo cez Kopské a Široké sedlo do Ždiaru. Hlavne cesta cez Kopské sedlo je krajinársky hodnotná.  . 

Zelené pleso je si svoje miesto asi ani lepšie nemohlo nájsť. Dookola obklopené štítmi z troch strán. Vôbec nevadí, že sem skoro pól roka nesvieti slnko. Nie je to ani žiadne malé jazierko. Vrcholy zrkadliace sa na hladine vytvárajú neobyčajné čaro.

Chodník umožňuje prechádzku okolo plesa. Dá sa tu stráviť aj niekoľko hodín. Hlavne ak čakáte kedy sa ten-ktorý vrcholy odhalí z oblakov.

Chvíle čakania nie sú vôbec premárnené. Kvety všade navôkol premiešané kosodrevinou ponúkajú nekonečne veľa pohľadov, námetov na fotografovanie alebo len tak na rozjímanie.

Oblačnosť sa stará o meniacu atmosféru. Keď stúpa postupne odhaľuje okolité štíty. Každý moment je iný. Doslova raj pre fotografa.

Ak oblačnosť dovolí objavia sa štíty. Zbytky oblačnosti akoby patrili k vrcholom štítov, dotvárali čaro prostredia.

Severná stena Malého Kežmarského štítu ponúka aj tie najnáročnejšie cesty pre horolezcov.. Pohľad do steny je skutočne fascinujúci. Štít s takmer kolmou stenou je dominantou doliny. 

 

Krásavicou, za ktorou sem chodia mnohí je Jastrabia veža. Pohľad od plesa alebo od chaty patrí k tým, ktoré sa opakujú v médiách, knihách alebo propagačných materiáloch. Pre tú krásku sa sem oplatí vracať.

Návrat domov, ktoroukoľvek cestou či chodníčkom je už pod ochranou. Určite každý odchádza s myšlienkou - "Raz sa sem určite vrátim."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Možno už nastal čas na paniku

Hrádza proti liberalizmu má pohodlnú väčšinu.


Už ste čítali?