Vyhľadávaná Skalnatá

Autor: Leonard Malacký | 18.3.2019 o 19:30 | (upravené 18.3.2019 o 19:36) Karma článku: 1,44 | Prečítané:  515x

Ťažba dreva nechtiac pomohla vrchu, cez ktorý sa len prechádzalo. Skalnatá uprostred malokarpatských vrchov dostala jeden z najkrajších výhľadov.

Na Skalnatú v rannej hmle

V nedeľné ráno bolo celé západné Slovensko uložené v hmle. Bol to signál, že sa treba rýchle poberať, pokiaľ lúče slnka hmlu nerozoženú. Oplatilo sa. Zochová chata ešte spala v trúchlivej atmosfére. Na parkovisku len zopár aut. Cieľ bola Skalnatá so zástavkou na Veľkej Homoli. Stále stúpanie po premočenej ceste v hmle nie je nič moc. Inokedy plný chodník návštevníkov bol opustený. Otázkou bolo kedy a či vlastne sa dostanem z hmly, z oblakov. Vyšlo to. Pred vrcholom sa hmla otvorila a zostala jasná obloha. Výstup na rozhľadňu bol v očakávaní nevšedného výhľadu. A bolo sa na čo dívať. Všade okolo more z bielych oblakov. Len najvyššie vrcholy Malých Karpát, vzdialenejšieho Inovca trčali ako ostrovy. Výnimočná atmosféra krajiny sa preniesla na návštevníkov. Doslova eufória, rozhovory, vzájomné fotenie.

Čistá obloha, viditeľnosť až po prvé Alpské vrcholy. Jasne bolo vidieť Hochwechsel, Stuhleck, dominantný Schneeberg a dokonca vrchol Otscheru.

Krátka návšteva rozhľadne sa zmenila na dlhú. Bolo však treba pokračovať za cieľom dnešnej hikingovej aktivity. Tá viedla odľahlými lesnými chodníkmi a cestami bez značenia.

Na vrchole Skalnatej už vládla jarná pohoda. Slnečné lúče prehrievali nielen krajinu ale aj návštevníkov. Nebolo kam sa ponáhľať. Deň potvrdil, že aj skorá jar má v Karpatoch svoje výnimočné čaro.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Prvýkrát ide skutočne o život a slovenskí politici na to nemajú (píše Michal Havran)

Poukazovanie na akúsi „kritickú infraštruktúru“ je kastovou verziou rakúsko-uhorského dedičstva.


Už ste čítali?