reklama

Nakupovanie v čase socializmu - Vianoce

Ako prebiehali nákupy darčekov v čase rozbehu a rozkvetu socializmu? Aké darčeky sme rozbaľovali pod stromčekom?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Vianoce boli aj v čase socializmu. Nechcem opakovať len pripomeniem všeobecne známu skutočnosť, darčeky nenosil Ježiško ale dedo Mráz. Realita bola taká, Ježiško nosil darčeky naďalej všetkým, aj do rodín straníckych funkcionárov. Len médiá a stranícka propaganda neoblomne darčeky pod stromčekom pripisovali dedovi Mrázovi.

Začiatkom šesťdesiatych rokov boli Vianoce akési ozajstnejšie ako dnes. Dnes, keď príde okamih vianočnej večere všetko je „opozerané“ a to vyvrcholenie nie až tak vyčnieva z diania predošlých dní. Vianoce skrátka začínajú priskoro, nie ako vtedy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V začiatkom šesťdesiatich rokov predprípravou príchodu Vianoc bol Mikuláš. Nakoniec, tak je tomu aj dnes. V predvečer sme si očistili poctivo topánky (jeden krát do roka) a uložili k posteli. Tí vychytralejší hneď niekoľko párov ak mali tak aj čižmy. Ráno bolo vždy radostné. V topánkach sa naozaj objavilo celofánové vrecko s načerveno sfarbený zimnými motívmi. Vrecko plné pochutín. Mikuláš okrem pochutín nikdy nezabudol pribaliť uhlie. Možno to bolo pre výstrahu, možno mal dôvod. Uhlie predsa vyplnilo značnú časť priestoru vrecka. Naviac, uhlie bolo v tých časoch ľahko dostupné. Všetci v okolitých domoch širšieho centra Bratislavy kúrili uhlím.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mikuláš nenosil hračky. Topánky zaplnili ľahko dostupné sladkosti, ktorým dominovala čokoládová figúrka Mikuláša alebo čerta. Teraz sa už môžem priznať, občas to bol aj čert. Dodnes mi je záhadou aké súvislosti rozhodovali či Mikuláš alebo čert. V škole v ten deň jedinou témou bolo „Čo si dostal?“ Ak to bol čert musel som zaklamať. Všetci dostali Mikulášov. Na čo som sa najviac tešil bola kocka zlisovaných datlí, figy, arašidy, pomaranč a mandarínky. To boli mňamky, ktoré nebolo dostať po celý rok, len v čase vianočných sviatkov a na Mikuláša. Statoční súdruhovia z ďalekej Sýrie alebo Iráku sa týmto pre nás exotickými ovocím poďakovali za poskytnutú bratskú pomoc. Dodatočne všetkým ďakujeme. Oni následky bratskej pomoci znášajú dodnes.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Od Mikuláša do Vianoc bola vtedy dlhá doba. Vianoce začínali stavaním vianočného stromčeka v deň štedrého večera. Až ozdobený vianočný stromček priniesol do domovov naplno atmosféru výnimočných dní. Stavanie stromčeka bol predel od času príprav Vianoc a samotných vianočných sviatkov. Ale ani príprava vianočných sviatkov nebola vtedy taká hektická. Určite to bolo tým, že nebolo toľko peňazí na „plýtvanie“ ale aj sortiment ďaleko zaostával.

Ale nebolo to také jednoduché. Ešte v čase osemdesiatych rokov, v deň štedrého večera sa chodilo do práce tak ako po iné dni. Bol som zamestnaný v organizácii, ktorá mala sídlo vedľa „centrálneho“ trhoviska. Bola to obrovská výhoda. Zatiaľ čo sa chlapi v pokľude tvárili, že čosi robia, kolegyne s napätím sledovali čulý ruch okolo stánkov na trhovisku. Pri stánkoch sa tvorili rady, hoci ešte na pultoch nič nemali. Potom to nastalo. Rozrušená kolegyňa náhlivo prišla k vedúcemu a predniesla každoročne tú istú vetu - „Dostali mandarínky.“ Bola to predovšetkým žiadosť o „priepustku“ aby mohla čo najrýchlejšie utekať do rady. Odpoveď bola opäť každý rok rovnaká – „Mne kúp dve vrecká.“ Samozrejme boli sme tu aj my ostatní, ktorí sme si tiež objednávali po vrecku mandariniek alebo pomarančov. Bolo treba konať rýchlo. Z okna sme sledovali aké miesto v rade zaujala kolegyňa. Neboli sme jediní. To, že dostali pomaranče a mandarínky spôsobilo komickú situáciu. Zo všetkých budov okolo trhoviska sa vyrojili postavičky náhlivo smerujúce k stánkom. Rady pri stánkoch sa enormne zväčšili. Keď už sa naša kolegyňa dostávala k pultu bol to čas nás mladších. Samozrejme potrebovala pomoc. Nákup sa podaril, na vianočnom stole budú mandarínky aj pomaranče. Už v pokojnej atmosfére sme čakali čas obeda. Po obede vedúci tak ako po každý rok zaželal všetkým šťastné a veselé a veľkodušne oznámil, že ženy môžu ísť domov pripravovať vianočnú večeru. Neplatilo to pre mladé slobodné dievčatá bez záväzkov. My ostatní sme v družnej debate strávili čas do pätnástej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No nestálo sa len na ovocie. Stálo sa v rade na stromčeky, kaprov, kapustu,... Čo bolo dôležité, vždy sa rada vystála. Aj keď stromček bola len škaredá „metla“, ale bol.

Začiatkom šesťdesiatych rokov s darčekmi to bolo skromnejšie. Rozbaľoval som si pod stromčekom predovšetkým tie praktické, ktorým bola rada mama. Základ tvorilo prepotrebné ošatenie ako o dve čísla väčšie tričká, spodky, flanelová košeľa a len o číslo väčšie topánky. Kupovať svojím deťom ošatenie o jedno-dve čísla väčšie bola vtedy samozrejmosť. Decká vyrastú a tieto viacgeneračné kúsky odevu sa zídu ďalším rodinným príslušníkom. Pamätám sa, keď sa o niečo neskôr v obchodoch objavili talianske topánky vyvolali vlnu kritiky. Boli pekné, moderné, to hej. Ale nevydržali dlho. Naše ženy si vtedy nevedeli predstaviť, že Talianky o rok už nosia iné - novučičké, módne topánky. Mali jeden pár na niekoľko rokov. Vrcholom darčekov bol pulóver. Vždy som o ňom vedel dopredu. Nedalo sa to inak, Bol totiž doma štrikovaný. Mama úradníčka s kolegyňami v tom čase neklebetila o tom kto čo povedal v Paneláku alebo vo Farme. Nebolo televízorov, nebol Panelák, nebola Farma. A tak naše mamy preberali v robote hladko-obrátko. V tom čase ženy s obľubou kupovali vlnu, z ktorej doma počas dlhých zimných večerov štrikovali pre všetkých blízkych svetre, pulóvre, šále, čiapky,... proste všetko čo sa uštrikovať dalo. Na výrobe pulóvra som sa podieľal. Najprv to bolo motanie vlny do klbka. Ja som musel držať zväzok vlny a mama si z toho spravila klbko. Otravná činnosť, ktorú som musel pretrpieť. Potom som sa zúčastňoval už len nekonečného skúšania. Kolegyne, susedky, známe sa predháňali, ktorá uštrikuje svojím ratolestiam krajší pulóver. Hitom sa v tom období stal osmičkový vzor. Keď som rozbalil darček s pulóvrom s osmičkovým vzorom mama žiarila sama nad svojím výtvorom. A keď som po novom roku prišiel do školy v tomto pulóvri učiteľky nemohli odo mňa odrhnúť oči. Doplatil som na to. Stále ma vyvolávali k tabuli.

Ošatenie boli pre mňa ako chalana trapné darčeky. Nestáli ani za vybalenie. Taká hokejka alebo korčule to už bolo niečo. Dobrým darčekom bola aj stavebnica Merkúr. Začiatkom šesťdesiatich rokov sa však objavilo niečo dovtedy nevídané. Boli to najprv angličáky. Tieto autíčka boli medzi bežnými hračkami niečo mimoriadne. V obchodoch sa objavili každý rok nakrátko pred Vianocami a pred Veľkou nocou. Okamžite sa vypredali. Bolo treba vystihnúť tú pravú chvíľu. To bol ten skutočný darček, čo potešil. Bežné bolo, že v škole sme si vymieňali autíčka. Za krátko sa objavili vláčiky. Tieto sa súdruhom v NDR skutočne vydarili. Spolu s angličákmi tvorili jadro chcených vianočných darčekov.

Ak to beriem možno nostalgicky, tie Vianoce boli pravejšie. Určite to nebolo len z dôvodu vnímania dieťaťa. Ľudia mali toho menej, mali menšie istoty a všetko si viac vážili. Prispela k tomu aj pravejšia zima.

Leonard Malacký

Leonard Malacký

Bloger 
  • Počet článkov:  40
  •  | 
  • Páči sa:  56x

Vo svete okolo nás je toľko zaujímavých vecí. Stačí len si ich všimnúť a porozmýšlať nad nimi. Svet sa stane krajší. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu