Čo sa stalo 28.10.1918

Autor: Leonard Malacký | 28.10.2018 o 11:52 | (upravené 30.10.2018 o 8:18) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  416x

Málo kto pozná ako vlastne prebiehali udalosti 28.10.1918, čo sa v ten deň odohralo. Poznáme mená Tomáša Garrique Masaryka, Eduarda Beneša a Milana Rastislava Štefánika.

Tieto osobnosti spojené so vznikom Československa sa v tom čase nenachádzali na území Rakúsko-Uhorska a o vzniku ČSR sa dozvedeli s oneskorením. Neboli ani aktívni členovia politických strán na území monarchie. Samotné udalosti neboli naplánované tak ako nebol naplánovaný dátum vzniku štátu. Ako to vlastne prebiehalo? Kto boli osobnosti, ktoré ovplyvňovali politické dianie?

Medzi najvýznamnejšie osobnosti politického diania na území Čiech patrili :

Antonín Švehla – predseda výkonného výboru agrárnej strany, Národného výboru. Za I. ČSR bol ministrom vnútra a neskôr predseda vlády.

JUDr. Karel Kramář – člen Ríšskej rady za Čechy, zatknutý a odsúdený na trest smrti za velezradu, trest len zhodou náhod nebol vykonaný, úmrtím cisára Františka Jozefa nemal kto rozsudok podpísať, väznený a amnestovaný. 28.10.1918 bol na jednaniach v Ženeve. Po vzniku I. ČSR sa stal predsedom vlády.

JUDr. Alois Rašín – poslanec Ríšskej rady, spoločne s K.Kramářom zatknutý a odsúdený na trest smrti, neskôr väznený a amnestovaný. Po vzniku I. ČSR sa stal ministrom financií.

Udalostiam vzniku samostatného štátu predchádzala komunikácia diplomacie monarchie so Spojenými štátmi. Monarchia si bola vedomá prehry na bojiskách, prehry vo vojne. Rakúsko-uhorský minister zahraničných vecí Gyula Andrássy zasiela nótu americkému prezidentovi W. Wilsonovi s požiadavkou na okamžité rokovania o prímerí. V Čechách je rozhodujúcou silou Národný výbor zložený z členov viacerých strán.

28.10.1918 dopoludnia telefonicky oznamuje novinár Národních listů z Viedne o prijatí požiadaviek amerického prezidenta rakúskou vládou o uzatvorení prímeria. Informácia sa šírila po Prahe. Občania vychádzali do ulíc, zapĺňajú Václavské námestie. V rukách národné zástavy, stužky v národných farbách. Boli odstraňované symboly monarchie.

Pred sochou sv. Václava pred preplneným námestím poslanec Isidor Zahradník vyhlasuje vznik Československa. Poslanec sa pred tým do davu občanov pripojil náhodou.

Politici Národného výboru Švehla, Rašín, Soukup a Stříbrný sa o dianí v uliciach dozvedajú na zasadnutí Národného výboru konanom v Obecnom dome. Volajú lojálnemu členovi policajného prezídia Richardovi Bienertovi o udržanie poriadku a nevyvolávanie násilností.

Následne okamžite konajú a vyberú sa na pražské miestodržiteľstvo. Zástupca miestodržiteľa Ján Kosina v neprítomnosti miestodržiteľa na správu politikov o vyhlásení ČSR odpovedá, že sa ich autorite nebude protiviť.

Nasledujúcou inštitúciou navštívenou politikmi bol zemský snem. Najvyšší zemský maršálek potvrdzuje rešpektovanie autorít nového štátu.

Po úspešných jednaniach zašli medzi rozjasaný dav na Václavské námestie, kde potvrdzujú vznik samostatného štátu.

Po návrate z Václavského námestia do obecného domu sa stretávajú s Vavrom Šrobárom, ktorý je v Prahe náhodou.

Niektoré jednotky rakúskej armády dostávajú rozkazy k zásahu. Zástupcovia Národného výboru jednajú s veliteľmi o zabránení krviprelievania. Armáda v tom čase bola rozhodujúcou silou.

O 18-tej začína v Obecnom dome schôdza Národného výboru. Alojz Rašín predkladá zákon o prevzatí moci, ktorý výbor prijíma.

Opäť nasledujú jednania s veliteľmi rakúskej armády, kde dochádza k dojednaniu podmienok a rozdeleniu právomocí.

Nutné dodať, že tieto udalosti sa diali v čase, keď ešte existovala monarchia.

Budúci prezident Tomáš G. Masaryk je v tom čase v Spojených štátoch, kde vyvíja iniciatívy pre vznik samostatného štátu.

Eduard Beneš a Karel Kramář sú v Ženeve na jednaniach domáceho a zahraničného odboja.

Milan Rastislav Štefánik sa nachádza v Japonsku, kde organizuje presun Československých légií cez Sibír. Legionári sa dozvedajú o dianí v ČSR s oneskorením niekoľkých týždňov. Na frontové línie európskych bojísk sa správa dostáva po niekoľkých dňoch.

Slovenská reprezentácia sa k samostatnému Československu prihlasuje 30.10.1918 Martinskou deklaráciou.

Udalosti 28.10.1918 v Prahe vypukli spontánne. Nebola to náhoda. Občania aktívne prejavovali túžbu po slobode najčastejšie účasťou v spolkoch. Mnohí boli za tieto aktivity prenasledovaní. Mnohí za prejavy národného cítenia popravení. Samotný T.G.Masaryk sa nesmel vrátiť na územie monarchie, Bol na neho vydaný zatykač, bol odsúdený na trest smrti za velezradu.

To čo sa stalo v Prahe 28.10.1918 bol len začiatok. Rodiace Československo si muselo vydobyť postavenie a uznanie. Neboli to len jednania o vytýčení hraníc ale aj boje na Tešínsku s Poľskom, boje na Slovensku s Maďarskom. Podkarpatská Rus bola k Československu pripojená až po necelom roku. Na územiach Československa žili silné menšiny. Len občanov hlásiacich sa k nemeckej národnosti bolo viac ako Slovákov. S odstupom času je uznaním, v akých podmienkach Československo vzniklo a aké úspechy v období I. republiky dosiahlo.

Spracované podľa materiálov ČT a iných zdrojov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PÍŠE MIKULÁŠ DZURINDA

Mayová má šancu na víťazný ťah (píše Mikuláš Dzurinda)

Pat môžu vyriešiť predčasné voľby.


Už ste čítali?