reklama

Jahňací štít uprostred babieho leta

Jedným z vrcholov stojacich trochu bokom záujmu návštevníkov Vysokých Tatier je Jahňací štít. Stojí skutočne bokom na samom konci hrebeňa. Svojou výškou 2230 m.n.m neohromí, sotva presvedčí k vynaloženiu námahy k jeho vylezeniu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Pre tých, ktorí chcú spoznať a vychutnať si pravú atmosféru hôr je ideálnym časom babie leto. Ak máte možnosť do hôr zavítať cez pracovný týždeň máte vyhraté. Na horských chodníkoch stretnete len občas niekoho a tých ktorých stretnete sú to ľudia, ktorí sem patria a vedia prečo sem prišli. Tento rok je babie leto pre aktivity vysoko v horách mimoriadne priaznivé. Prišlo po období, keď v Tatrách nebolo ešte veľa snehu a aj ten čo bol sa poväčšine stihol roztopiť. Suché chodníky, príjemná teplota, bezvetrie umožňuje zrealizovať niektorý z plánovaných výstupov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jahňací štít pre tých čo málo poznajú Vysoké Tatry nie je lákadlom. Nemá ohlas vo verejnosti ako Kriváň alebo Rysy. Má za to veľa lákadiel, pre ktoré sa oplatí sem zavítať.

Pomerne krátky výstup sa začína na Chate pri Zelenom plese. Mnohí ju poznajú pod názvom "Brnčalka"..Chata je základňou tatranského lezenia. Nachádza sa pod mohutnou stenou Malého Kežmarského štítu. Na chate sa stretávali osobnosti horolezectva, z chaty odchádzali realizovať významné lezecké zámery. Sem sa vracali aby tu oslavovali úspechy. Mnohí sa už nevrátili. V severnej stene Malého Kežmarského štítu sa odohral snáď najväčší počet špičkových lezeckých výkonov ale aj tragédií. Nemecký rebrík, Medené lávky, Baranie sedlo sú miesta lákajúce nie horolezcov ale aj skúsených turistov. Prejsť tieto atraktívne miesta je však možné len s horským vodcom. Dominantnou tohto výnimočného prostredia je však kráska Jastrabia veža. Uzatvára amfiteáter skalných vrcholov záveru doliny. Chata stojí nad Zeleným plesom, okolo ktorého sú skalné prahy a dolinky pod chrbátmi a bočnými hrebeňmi 2600 m vysokých rozoklaných vrcholov. Na pleso, mohutnú stenu a štíty sa dívate z okien reštaurácie. Jedným z mála jej nedostakov je, že sem slnečné lúče nezavítajú možno od stredu jesene až do jari. Aj pri slnečnom počasí leží v tom období v tieni. Ďalším nedostatkom je dlhý prístup po lesnej ceste v hornej časti nepríjemne kamenistej. Ak sa nechcete vyčerpať rýchlou chôdzou počítajte s časom do troch hodín.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Okrem lesnej cesty je prítup na chatu možný z viacerých strán po značených turistických chodníkoch. Asi najnáročnejší je prechod z chaty cez serpentíny Svišťovky na Skalnaté pleso. Príjemné sú prechody od neďalekého Bieleho plesa z pod Belianskych Tatier. Odtiaľ je viac možností. Určite najkrajšou je dlhý výstup cez Zadné Meďodoly a Kopské sedlo z Tatranskej Javoriny. Teraz je chodník uzatvorený po povodni. Je len na Vás, ktorú trasu sa rozhodnete. Či chcete absolvovať náročné stúpanie a skončiť v komerčnom svete Skalnatého plesa alebo sa chcete túlať pod zabudnuté Belianske Tatry so svojou výnimočnou scenériou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak však chce vystúpiť na Jahňací štít určite treba voliť najkratšiu trasu. Lesná prístupová cesta začína na parkovisku na Bielej vode. Nutné počítať, že býva preplnené. Určite lepšou voľbou je lesný chodník z Tatranských Matliarov. Je to trochu dlhšia trasa ale skráti úsek vedený lesnou cestou. Chodníček prechádza v mladom lese. Výhľady spočiatku na Lomnický štít neskôr vystrieda panoráma Belianskych Tatier. V týchto miestach sú odstraňované pozostatky pôvodného lesa zničené kôrovcom.

Lesný chodník s výhľadmi na Lomnický štít
Lesný chodník s výhľadmi na Lomnický štít (zdroj: MTECPRO)
Zničený les po kôrovcovej kalamite. V pozadí hrebeň Belianskych Tatier
Zničený les po kôrovcovej kalamite. V pozadí hrebeň Belianskych Tatier (zdroj: MTECPRO)

Po napojení chodníka na lesnú cestu nasleduje dlhá etapa v lese. Keď začnú rednúť stromy máte vyhraté. Postupne sa otvárajú výhľady na záver doliny a len čakáte kedy sa už objaví chata. Privíta Vás Zelené pleso, mostík ponad potok a huňatý strážca chaty, ktorý je povďačný za každé pohladenie. Potom už do tepla jedálne a vybrať si zo skromného pohostenia. Predovšetkým čapované pivá, kofola alebo v studenom počasí žiadaný horúci čaj.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Mohutný záver doliny Zeleného plesa. Vpravo Jastrabia veža a v tieni dobre schovaná chata pri Zelenom plese.
Mohutný záver doliny Zeleného plesa. Vpravo Jastrabia veža a v tieni dobre schovaná chata pri Zelenom plese. (zdroj: MTECPRO)
Strážca chaty víta unavených pocestných.
Strážca chaty víta unavených pocestných. (zdroj: MTECPRO)

Pred vstupom do chaty neprehliadnite! Na bočnej stene chaty sú pamätné tabule tým, ktorí sa zapísali do histórie. Jediná tabuľa z nich patrí horolezcom, bratom Ondrejovi a Pavlovi Pochylým. Práve Pavel Pochylý bol horolezecký génius, priekopník extrémneho horolezectva. Zmenil poňatie horolezectva v Tatrách na športové. To čo iní liezli dva dni, on preliezol za pár hodín. Zapísal sa do histórie svojimi výkonmi nielen v Tatrách ale aj v Alpách. K väčším úspechom mu zabránila kontraverzná povaha.

Pamätné tabule pripomínajúce osobnosti z histórie chaty. Len jedna patrí horolezcom.
Pamätné tabule pripomínajúce osobnosti z histórie chaty. Len jedna patrí horolezcom. (zdroj: MTECPRO)

Samotný výstup na Jahňací štít začína hneď pri chate. Chodník vojde do kosodreviny a po serpentínach vystúpa nad prah Červenej dolinky. Na prvý pohľad okrem prekonania prevýšenia nič zložité. Opak je pravdou. Chodník nie veľmi upravený. Snáď pri každom kroku sa potrápite s hľadaním miesta, kam najlepšie položiť nohu. Keď sa stúpanie narovná, zdvihnete zrak a musíte sa kochať krásou Jastrabej veže. Oplatí sa tu zastaviť. Na začiatku dolinky sa nachádza malé Červené pleso. No len málo kto mu venuje viac pozornosti.

Krasavica v plnej kráse. Jastrabia veža, jeden zo symbolov Vysokých Tatier.
Krasavica v plnej kráse. Jastrabia veža, jeden zo symbolov Vysokých Tatier. (zdroj: MTECPRO)
Červená dolina. Vzadu vpravo cieľ výstupu – Jahňací štít. V zatrávnenom svahu vidieť chodník zľava smerujúci k výstupovému žľabu.
Červená dolina. Vzadu vpravo cieľ výstupu – Jahňací štít. V zatrávnenom svahu vidieť chodník zľava smerujúci k výstupovému žľabu. (zdroj: MTECPRO)
Krátky ale pekný hrebeň Kozieho štítu a Žeruchových veží uzatvára z jednej strany Červenú dolinku.
Krátky ale pekný hrebeň Kozieho štítu a Žeruchových veží uzatvára z jednej strany Červenú dolinku. (zdroj: MTECPRO)

Chodník naberie smer do krátkej dolinky. Je vedený vo svahu Jastrabej veže a spojovacieho Karbunkulového hrebeňa. Opačnú stranu dolinky lemuje hrebeň Žeruchových veží. Pekné skalné útvary akoby vyrastali zo suťovísk prerastaných trávou. Zatrávnené svahy sú domovom kamzíkov. Kedysi tu bolo vídať svište. Chodník aj keď sa to nezdá bez oddychu nastúpa k záveru dolinky. Zmení smer ale nie trvalé stúpanie. Stále vo svahu ale už smerom k štítu sa dostane pod strmý žľab.

Chodník sa dostáva pod žľab. Vrchol Jahňacieho štítu je akoby na dosah.
Chodník sa dostáva pod žľab. Vrchol Jahňacieho štítu je akoby na dosah.  (zdroj: MTECPRO)

Žľabom je vedená výstupová trasa na hrebeň. Je to najtechnickejšia časť výstupu. Horná časť výstupu už skalným žľabom je zaistená reťazami. Po zdolaní reťazí sa chodník prehúpne cez hrebeň na jeho druhú stranu. Otvoria sa výhľady nielen na opačnú stranu pohoria ale aj na neďalekú Belasú vežu a vrcholy za ňou. Toto miesto je potrebné si dobre zapamätať pri ceste naspäť. Nie je najlepšie značené a tí čo to nepoznajú pokračujú hrebeňom ďalej. Je dobré si tu trochu oddýchnuť pred poslednou etapou k vrcholu. Zvyšná trasa na vrchol je vedená zo severnej strany hrebeňa. Chodník je len na zopár krátkych úsekov chodníkom. Prechádza stienkami a štrbinami a jeho súčasťou je vyliezanie a zliezanie. Na niektorých miestach sa dlho drží sneh a je lepšie hľadať pevnú skalu.

Po hrebeni je chodník vedený hore-dolu cez stienky a štrbiny.
Po hrebeni je chodník vedený hore-dolu cez stienky a štrbiny. (zdroj: MTECPRO)

Potom už akoby odrazu sa objaví vrchol. Pomerne rozľahlý, s chráneným miestom na bivakovanie. Tým, ktorí sa rozhodnú tu prenocovať nutné závidieť. Práve východ slnka a ranné lúče osvetľujúce steny štítov musia byť nádherné. Malá nerezová tabuľka udáva názvy blízkych a vzdialených vrcholov. Možno polovica výhľadu je panoráma Tatier. Je to panoráma vrcholov a dolín okolo záveru Doliny Zeleného plesa. Mohutná severná stena Kežmarského štítu, Medená dolina, Lomnický štít, Pyšný štít, Baranie rohy, Čierny štít, Kolový štít a Belasá veža tvoria fascinujúcu scenériu. Žiadny turistom prístupný vrchol Tatranský vrchol sa jej nevyrovná. Najvyššie z vrcholov prekračujú výšku 2600 m, čo je vo Vysokých Tatrách vzácnosť. Smerom na sever v diaľke vidieť bočné hrebene vybiehajúce na sever. Ďaleký, ničím nerušený výhľad je smerom na východ a na sever. Výhľad je zdánlivo akoby plochý, chýbajú kopce. Aj Pieniny sa zdajú len ako nevýrazné skalné útvary.

Pohľad na vrcholy Vysokých Tatier. Celkom vľavo odlesk slnečných lúčov na Lomnickom štíte.
Pohľad na vrcholy Vysokých Tatier. Celkom vľavo odlesk slnečných lúčov na Lomnickom štíte. (zdroj: MTECPRO)
Malý Kežmarský štít s dominatnou severnou stenou. Stenu pretína Nemecký rebrík, ktorým je možné pokračovať Medenými lávkami na Lomnický štít. Na foto zreteľne v strede záberu.
Malý Kežmarský štít s dominatnou severnou stenou. Stenu pretína Nemecký rebrík, ktorým je možné pokračovať Medenými lávkami na Lomnický štít. Na foto zreteľne v strede záberu. (zdroj: MTECPRO)
Belianske Tatry. Havran, Žiarska vidla, Nový vrch a celkom vľavo skalný Muráň.
Belianske Tatry. Havran, Žiarska vidla, Nový vrch a celkom vľavo skalný Muráň. (zdroj: MTECPRO)

Vrchol si treba vychutnať. Nezabudnúť sa posilniť, zregenerovať, urobiť čo najviac záberov. Potom už len rozlúčka a prísľub návratu. Cesta späť tou istou trasou. Nutné nezabudnúť venovať sa orienzácii a nájsť miesto kde chodník schádza z hrebeňa do reťazani zaisteného žľabu. Schádzanie dolinkou vďaka nie príliž strmému chodníku nie je až tak zaťažujúce na kĺby nôh. Posledné pohľady na zdolaný štít a schádzanie kosodrevinou k chate. Opäť krátky oddych, občerstvenie, zohriatie a spamätanie sa pred možno dvojhodinovým zdĺhavým schádzaním po lesnej ceste k parkovisku na Bielej vode alebo do Tatranských Matliarov.

Budúci týždeň výnimočného babieho leta bude priaznivý pre návštevu hôr. Ak sa rozhodnete pre Jahňací štít určite nebudete ľutovať.

Leonard Malacký

Leonard Malacký

Bloger 
  • Počet článkov:  40
  •  | 
  • Páči sa:  56x

Vo svete okolo nás je toľko zaujímavých vecí. Stačí len si ich všimnúť a porozmýšlať nad nimi. Svet sa stane krajší. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu