Kto je kto - vyšetrovateľ

Autor: Leonard Malacký | 4.10.2018 o 17:09 | Karma článku: 2,04 | Prečítané:  705x

Rozpoznať česáčov jabloní veľmi nezaujalo čitateľov. Média prinášajú v panelákoch a farmách ďaleko jasnejšie profilované postavy, bližšie mentalite divákov. Dnes je tu úloha iná. Uhádnuť kam sa posunula spoločnosť hlavného hrdinu 

Píšu sa osemdesiate roky minulého storočia. Situácia v krajine je plne „normalizovaná“. Príbeh sa odohráva v jednom malom okresnom mestečku, ktoré si žije svojím pomalým životom.

Dušanko, syn vysokého miestneho straníckeho funkcionára, vracajúci sa autom v skorých ranných hodinách spoločne s kamarátmi a kamarátkami v bujarej nálade a s vysokom percentom alkoholu v krvi, po nezvládnutí riadenia a vybehnutí na chodník zrazil a usmrtil robotníka ponáhľajúceho sa do zamestnania na rannú zmenu. Zhŕklo sa zopár náhodne okolo idúcich. Podgurážení kamaráti a kamarátky vodiča sa nenápadne vytratili.

Hneď z rána prebehol telefonický rozhovor vysokého miestneho straníckeho funkcionára s okresným riaditeľom verejnej bezpečnosti Ferkom.

„Servus Ferko, ja som. Musel som ti zavolať, ten môj Dušanko je z tej nepríjemnosti celý nesvoj. Priviezli ho pred chvíľou tvoji chlapci.“ Dušanko, vinník nehody spal, ešte nestihol vytriezvieť.

„Viem, chlapci mi hneď volali. Poslal som tam Mirka, vie čo má robiť, dal som mu inštrukcie k vyšetrovaniu. Odkáž Dušankovi len nech je pokojný. Moji chlapci už vedia ako konať.“

Mirko a chlapci vyšetrovali. Čo sa dalo zahladili na mieste, čosi prehliadli, čo sa nedalo nejasne zaznamenali. Zozbierali však dôkazy, ktoré potrebovali. Spísali zoznam zopár svedkov s tým, že ich neskôr predvolajú spísať výpoveď.

Vyšetrovateľ Mirko sa s vyšetrovaním neponáhľal. Bolo treba aby sa upokojili emócie, „rany zahojil čas“, aby sa pozabúdalo. Napriek odstupu času výpovede svedkov sa akoby zázrakom stotožňovali. Objavil sa však nový „očitý svedok“, ktorého dovtedy nikto nevidel. Ako napodiv jeho výpoveď sa výrazne odlišovala.

Vyšetrovateľ Mirko sa sústredil na rodinných príslušníkov zosnulého. Dal si tú námahu a o všetkých zisťoval informácie aj u ich zamestnávateľov aj na školách. Zozbierané dôkazové materiály spracoval a zaslal do hlavného mesta „spoľahlivému“ dopravnému expertovi na vypracovanie znaleckého posudku. Expert posudok vypracoval podľa podkladov. Nikomu nevadilo, že nebol na mieste činu, dokonca nikdy nebol ani v tomto mestečku. Posudok jednoznačne stanovil, že obeť vošla na neprehľadnom úseku cesty nečakane do jazdnej dráhy vozidla, vodič v snahe zabrániť nešťastiu strhol volant. Nehode sa nedalo zabrániť. Podľa zistení obeť nehody išla večer neskoro spať a je predpoklad, že do práce šla unavená a nevyspatá. O žiadnom alkohole, spolujazdcoch ani zmienka. Presne ako vypovedal „očitý svedok“.

Pôvodní svedkovia boli opäť pozvaní na vyšetrovanie. Mirko ich oboznámil, že vo výpovediach sú nezrovnalosti. Na svedkov bol vytváraný psychický nátlak. Upozornil ich, ak budú nepravdivo vypovedať hrozí im trest. Majú vypovedať pravdivo, tak aby na nich nemuselo byť podané trestné oznámenie pre krivú výpoveď. Menili sa výpovede. Dokonca jeden zo svedkov si jasne spomenul, že v tom čase na mieste činu vlastne ani nemohol byť, veď predsa pravidelne chodieva vedľajšou ulicou. Iní zase písomne potvrdili priebeh nehody presne podľa posudku.

Po uzatvorení vyšetrovania, spis bol posunutý prokurátorovi a ten podal obžalobu. Prebehlo súdne pojednávanie. Súd si pozval len jedného „očitého svedka“, ktorý nehodu podrobne opísal a len potvrdil výsledky vyšetrovateľov. Pozvať ostatných svedkov nepovažoval za potrebné, stačili zápisnice, odborný posudok. Pozostalým bol pridelený advokát, ktorý ich upokojoval „...nebojte sa, všetko dopadne dobre...“. Verili mu. Bol veľmi súcitný. Nechcel aby zbytočne chodili na proces. Vracali by sa v nich smutné spomienky. Z rovnakého dôvodu im o priebehu procesu veľa nerozprával. Z vinníka sa stala obeť. Zachoval sa ale čestne. Zriekol sa náhrady škody za poškodený automobil. Pozostalí po  skončení súdneho procesu boli radi, že nemuseli platiť odškodné za poškodené auto. Boli jednoduchí ľudia, živiaci sa prácou, ktorí „nikoho nepoznali“. Potom čo aj kolegovia v práci od nich začali bočiť, trpko pochopili, že sú bezmocní. Ak by sa domáhali spravodlivosti, len by si pohoršili. Nakoniec nemali sa u koho. Po mestečku sa šepkalo a tí čo to naozaj videli – už mlčali.

Ako dopadol vyšetrovateľ Mirko po roku 89?

  1. Teraz je vo výkone trestu. Po páde socializmu nastali v polícii, prokuratúre sa justícii zásadné zmeny. Na rozhodujúce posty sa dostali ľudia, ktorí si ctili právo, viedli pomery v krajine v právny štát. Na podnet občanov sa v mestečku objavil prokurátor, ktorý začal vyšetrovať prípady, v ktorých bol predpoklad, že boli závažné pochybenia. Ako sa ľudia dopočuli o takomto konaní sami prihlasovali ďalšie podozrivé prípady. Prokurátor zozbieral podklady a podal podnet. Vyšetrovateľa Mirka postavili mimo službu. Zakrátko prebehlo súdne konanie. Nový sudca nepripustil prieťahy a vyniesol rozsudok. Odvolania súdy vyšších stupňov promptne zamietli. Mirko bol odsúdený za vedomé zneužívanie právomocí verejného činiteľa. Bol členom organizovanej navzájom poprepájanej skupiny, ktorá vedome marila vyšetrovanie a priebeh procesov v prospech jej členov. Tých osudov, ktoré zničil bolo priveľa.
  2. Po zmene vedenia polície vyšetrovateľovi Mirkovi bolo doporučené aby odišiel do výsluhového dôchodku. Býval na sídlisku, v činžiaku kde sa mu každý stránil a vyhýbal. Tí čo ho poznali lepšie si pred ním odpľúvali. Rozhodol sa byt predať a odsťahovať sa do malej obce. Tam žije v ústraní, s nikým sa nestýka, chodí na ryby, kde pozerá dlhé hodiny na hladinu jazera.
  3. O odbornosti a kvalite práce vyšetrovateľa Mirka sa dopočulo aj nové vedenie polície nie len v okrese či kraji. Znalosti vyšetrovateľa Mirka využívajú pri riešení závažných prípadov, ktoré hrozia v prerastanie do káuz ohrozujúcich členov vládnucej strany. Zároveň odovzdáva svoje skúsenosti vybraným vyšetrovateľom, ktorí patria k elite oddanej vedeniu polície a sú ochotní hájiť záujmy predstaviteľov vládnych strán.

Osoby a skutočnosti uvedené v príbehu sú vymyslené. Ak sa Vám zdajú v niečom prežitom podobné je to náhoda. Takýchto ľudí môže žiť medzi nami veľa.

Tento raz konanie a charakterové vlastnosti hlavného predstaviteľa sú jasne definované. Poskytnuté možnosti kam zaradiť tohto človeka hovoria o stave kam sa dostala spoločnosť, v ktorej žije. Uhádnete kam aký osud by mal, keby žil medzi nami?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Briti už rátajú s chaosom. Odchod bez dohody je reálnejší

Mayová sľubuje, že svojich poslancov presvedčí.

PÍŠE MIKULÁŠ DZURINDA

Mayová má šancu na víťazný ťah (píše Mikuláš Dzurinda)

Pat môžu vyriešiť predčasné voľby.


Už ste čítali?