Ubúda tých čo názov Kocmunda poznajú. Sú to už len vymierajúci turisti, s doma starostlivo uloženým pumpkami a stárnucí trampovia so zanikajúcich osád. Pred možno päťdesiatimi rokmi sa s obľubou chodilo z Rače na Kocmundu. Každý turistický oddiel mal v pláne akií tento cieľ. V tom čase sa z Rače na Kocmundu organizovali celodenné výlety. Teraz z Rače na Biely kríž v dobrom tempe vyjdem za 40 minút. Fígeľ je v tom, že vtedy sa z Rače chodilo zo železničnej stanice. Teraz mnohí Račania ani nevedia kde vlastne železničná stanica je a že vlastne je. Veru tak, do Rače sa chodilo vlakom z Hlavnej stanice a na račianskej stanici boli „zrazy“ turistov a odtiaľ sa „vyrážalo“ na celodenné túry. Najčastejším cieľom bola práve Kocmunda. Teraz sa vyznávači voľno časových aktivít stretajú na preplnenom parkovisku pod lesom a zo svojich automobilov vyberajú biky a zapínajú mobilné aplikácie..
Na Biely kríž sa nechodí len z Rače. Je obľúbeným centrom naplánovaných trás zo všetkých strán Bratislavského lesoparku. Vlastne Bratislavský lesopark už asi ani neexistuje. Názov Bratislavský lesopark v sebe mal uložené dve základné myšlienky. Bratislavský znamenalo, že patrí Bratislavčanom a tí ho spravujú. Slovo lesopark znamenalo, že karpatské lesy sú viac ako lesy, sú parkom kam sa chodí za oddychom a patrí im osobitná starostlivosť.
Pravé na Bielom kríži sa stretá množstvo vyznačkovaných turistických a bikerských chodníkov a ciest, neznačkovaných lesných cestičiek. Tie sú využívané všetkými kategóriami návštevníkov. Od mladých rodín so svojimi drobčekmi prinesenými v popruhoch alebo v prívesnom vozíku biku až po dôchodcov, pre ktorých je to ozaj náročný výstup. Z Bieleho kríža sa chodí na dlhé prechody hrebeňom na Pezinskú Babu alebo až Zochovú chatu. Prichádzajú sem účastníci diaľkových pochodov, ktorí majú za sebou aj cez sto kilometrov. Zastavujú sa tu trampovia pri ceste do svojich osád a pri návrate domov.
Kocmunda horáreň na okraji lúky s Bielym krížom. Len neskôr pribudla chata Klinec bývalých TJ Spoje. Teraz v spodnej časti využívaná pre preslávené „pohostinstvo“ Včelín. V letnom období Vás privíta dlhá rada, ktorá Vás odradí aj keď trpíte smädom. V zimnom období sa tu rád oplatí zohriať a vybrať si niektorú so skutočne výborných polievok. Rovnako kapustníky idú doslova na dračku. Žiaľ ako to na Slovensku býva tieto priestory sú nedôstojné.
Horáreň bola roky divne využívaná, skôr nevyužívaná. Zostáva len veriť, že rekonštruovaná horáreň sa premení na miesto slúžiace množstvu rôznorodých návštevníkom. Privíta ich pohostením v každom ročnom období a za každého počasia.
Ak sa pozriete po preplnenej lúke cyklisti už vytlačili peších turistov. Sú v jasnej prevahe. Asi najhodnotnejšou trasou aj pre menej skúsených cyklistov je trasa začínajúca pod Červeným mostom. Nenáročne stúpajúca pozdĺž potoka Vydrica krásnym bukovým údolím. Až v druhej polovici po vystúpaní na hrebeňovú časť sú kratšie náročnejšie stúpania. Dnešný skúsený biker už určite pozná doslova sieť lesných ciest a cestičiek, z ktorých mnohé vznikli v nedávnom období. Je to realita súčasnosti.
Peší turisti sú vytláčaní zo značkovaných chodníkov. Pokojné prechádzky sa premenili na neustále vyhýbanie sa cyklistom všetkých vekových skupín. Realitou je, že už aj cyklisti si začínajú zavadzať na úzkych kľukatých cestičkách. Rozširovaniu trás rôznych náročností sa nedá zabrániť. Jedným z riešení je využívanie Vajnorskej doliny, ktorá spadá priamo z Bieleho kríža. Dolina ústi vo vinohradoch za Račou a cesta z nej sa napája na už známu Juravu.
Ak si chcete užiť trochu pokoja, kus za Bielym krížom sa dajú nájsť miesta, kde máte istotu, že nestretnete nikoho. Dokonca tu občas na okamih uvidíte asi posledné zvyšky lesnej zvery. Lesy sa tu ťažko spamätávajú po už dávnej ťažbe. Práve mladá, hustá bučina je domovom sŕn.
Bratislava má obrovské šťastie. Má výbornú polohu. Mohutný Dunaj, Morava, lužné lesy, jazerá a Malé Karpaty. Určite je potrebné venovať lesom Karpát podstatne viac pozornosti. Vyvážené budovanie lesných ciest pre bikerov, chodníkov pre peších turistov, zriaďovanie minizoo predovšetkým pre potešenie deťúreniec, budovanie rozhľadní alebo dokonca chodníkov v stromoch, zóny kde by nerušene mohla žiť lesná zver. Pre všetky tieto činnosti je oblasť Bieleho kríža ako stvorená.
Viete si predstaviť rozhľadňu nad bukové stromy, z ktorej by ste videli Schneeberg v Alpách, Mikulovské vrchy na Morave, Zobor, Tríbeč alebo Inovec? Väčšinu zalesneného hrebeňa Malých Karpát. Chodník vedený v korunách stromov, ktorý by priblížil návštevníkom pohľady aké ešte nepoznali? Opustenú ohradu po diviačikoch začleniť do obory, kde by malé detičky objavovali, srny, muflónov či danielov? Určite by sa sem po každé tešili a radi sa vracali. Určite by nezostalo nevyužité ohnisko vedľa horárne, kde by sa dali organizovať rodinné či firemné opekačky. Drevo poskytnuté prevádzkovateľom horárne za primeranú cenu. Dá sa to zrealizovať v Bratislave?
